KaniankaNET

História obce Kanianka

Meno dostala obec Kanianka od niekdajšieho panského baču Kaňana, ktorý tu mal postavenú kolibu. Od svojho vzniku meno nemenila. Uvádza sa iba pomaďarčená –ako „Kanyanka“ alebo Kányafalva“ a od roku 1904 ako „Kánya Hegy“. Od roku 1918 ako „Kanianka.

Prvá písomná zmienka: 1479

Kedy skutočne obec vznikla, nie je možné historicky doložiť. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1479, kedy sa uvádza ako súčasť majetku bojnického panstva, ktoré v tom čase patrilo Noffryovcom. Neskoršie Kanianku daroval posledný potomok Noffryovcov oltárnictvu sv. Antona pustovníka v Bojniciach  a pánmi obce sa stali bojnickí prepošti.

Pôvodným symbolom obce bol cirkevný motív. Na najstaršom známom pečatidle z 18. storočia bola vyrytá svätica s krížom. Kruhopis pečatidla znie: POSESSIO (!) KANANKA.
Z Kanianky poznáme aj erbové pečatidlo, ktoré vzniklo v roku 1781. V strede jeho pečatného poľa je vyrytý poľnohospodársky motív: lemeš medzi dvomi k sebe obrátenými kosákmi. Dnešný erb vychádza z historických prameňov. Keďže veľká časť obyvateľstva Kanianky pochádza z uhlím poddolovanej obce Koš, obecný erb túto ojedinelú situáciu vyjadruje a obsahuje úplný historický znak Kanianky a hlavný symbol obce Koš. Obidva prvky sú na štíte v rovnovážnej polohe (Ondrejský kríž – symbol obyvateľov Koša, dva kosáky a lemeš – historický znak Kanianky).

Aj keď nevieme dátum vzniku obce Kanianka, možno usúdiť, že vznikla na pravom brehu rieky Nitry v čase nemeckej kolonizácie, ktoré súviselo s objavením zlata na svahoch Malej Magury ešte v 14. storočí. Podľa kronikára bola donedávna v podstení krčmárovho domu zamurovaná železná tabuľa s názvom „KANYANKA”, ktorá pochádzala z roku 1490.
História obce Kanianka je históriou ľudí, ktorí sa ťažko borili so životom. V ťažkých podmienkach malej podhorskej obce museli zápasiť o každý kúsok chleba. To, že sa obec stala majetkom oltárnictva, jej prinieslo i určité výhody. Jednou z nich bolo získanie „vodného práva”, podľa ktorého mal zemepán právo postaviť mlyn. Ten prvý v Kanianke bol drevený, jednokolesový a slúžil až do roku 1859, kedy dal vtedajší prepošt Jozef Majthény vybudovať mlyn murovaný a súčasne aj novú vodnú hať.
Pri sledovaní života v obci nemožno obísť, že napriek chudobe a biede mal ľud v sebe dosť životného optimizmu a vôle k zábave a oddychu. Od lopoty všedného dňa sa odtrhoval najmä pri takých príležitostiach, ako boli Vianoce, Veľká noc, Fašiangy, Turíce, vynášanie Moreny a stavanie májov. Vtedy sa ľudia obliekli do sviatočných šiat, do ľudových krojov, napiekli koláče, tradičné pupáčiky, bialoše a osúchy. Na Vianoce sa varila kapusta s hríbami, hrachová kaša a slíže s mliekom. A ked’že v obci bolo dosť ovocných stromov, bolo i pálené.

Skončenie II. svetovej vojny prinieslo obci zlepšenie životných podmienok. V roku 1947 sa tu rozsvietila prvá elektrická žiarovka, od roku 1952 začína pravidelne premávať autobus, Začiatkom 80-tych rokov má Kanianka asi 700 obyvateľov a cca 792. ha pôdy. Na „Kopaničkách” vyrastá nová Štvrť moderných domov pre občanov blízkej obce Koš, v ktorej pokračuje ťažba uhlia a ktorá je v budúcich rokoch poddolovaná. Do konca roku 1990 sa postupne z Koša do Kanianky presídlilo asi 3 000 obyvateľov do nových činžiakov a rodinných domov. S presťahovaním nových obyvateľov vznikajú nové problémy - bývať občania majú kde, ale nemajú sa kde kultúrne a spoločensky vyžiť. Preto vzniká potreba budovania novej školy, materskej školy, zdravotného strediska, kultúrneho strediska, kostola, fary, domu smútku, požiarnej zbrojnice, športového areálu, nákupného strediska, pošty, garáží, miestnych komunikácií. Tieto, až na objekt Športového areálu sa postupne podarilo dobudovať. Vo viacúčelovej budove sídli obecný úrad, pošta, lekáreň a majú ambulancie aj všeobecný a detský lekár a zubný lekár.

V obci sídli aj Stredisko sociálnych služieb, v ktorom poskytujú celodenné služby dôchodcom.

Obec je splynofikovaná, s verejným vodovodom a na 80 % odkanalizovaná. Pre priaznivcov lyžovania je vybudovaný osvetlený lyžiarsky vlek (dĺžka 450 m). Pekná vodná nádrž zasa láka v lete rybárov a milovníkov plávania, v zime korčuliarov.

Potoky „Kanianka“, „Roch“ a „Zlatné“, ktoré prúdia svojimi korytami a sú súčasťou katastra už po stáročia, boli svedkami poníženia i radosti ľudí, ktorí tu, pod Malou Magurou, žijú svoj pokojný život. Postupne miznú staré domy, svedectvá biedy a tie, ktoré ostávajú, pripomínajú iba svojou architektúrou staré časy. Kanianka sa mení na jednu z najkrajších obcí nielen v okrese, ale aj na Slovensku.

foto: flickr.com

zdroj:obce.info

X